Výhody sezónnych potravín

 

article-2514352-19ad10a600000578-786_964x516

Výhody sezónnych potravín

Každé miesto na Zemi má svoje vlastné zdroje potravín, ovocia aj zeleniny. Príroda zariadila pre každú oblasť sveta tie najlepšie a najvýživnejšie druhy jedla tak, aby boli celoročne pokryté potreby všetkých vitamínov aj minerálov a aby sa ľuďom v daných oblastiach dostali presne tie živiny, ktoré pre svoj život v danej oblasti potrebujú.

Naši predkovia rešpektovali prírodný kolobeh vychádzajúci z jednotlivých ročných období. Tie jednoznačne určovali charakter ich stravy počas jari, leta, jesene aj zimy. Po celé stáročia sa tento kolobeh opakoval a ľudia na neho boli zvyknutí. Prispôsobili mu svoje trávenie.

V dnešnej dobe, keď je na pultoch obchodných reťazcov dostatok rôznych druhov ovocia a zeleniny počas celého roka, väčšina z nás namiesto kvalitnej domácej kvasenej kapusty, ktorá obsahuje celé spektrum látok potrebných pre Stredoeurópana na zimu, si dá radšej ananás, či mandarínku, ktoré však museli prejsť tisíckami kilometrov pre to, aby sa sem dostali a aby si na nich pochutil niekto, kto ich vlastne vôbec nepotrebuje jesť.

Zloženie stravy by malo kopírovať prirodzené geografické prostredie, v ktorom žijete. Pre Afričanov či Ázijcov je zdravé niečo úplne iné, ako pre nás Stredoeurópanov, pretože potrebujú iné zloženie živín ako my. Klimatické podmienky v akých žijeme, teda určujú aj náš jedálny lístok.

Dôsledkom miešania a neprirodzenej skladby potravy sú potom aj stúpajúce štatistiky týkajúce sa potravinových alergií. Naše telo reaguje na potraviny, ktoré sú nám geograficky vzdialené prehnane – alergiami. Ich počet v posledných rokoch rapídne stúpa a alergiológovia varujú, že už teraz má alergické príznaky každý tretí človek na svete.

Všetky ročné obdobia ponúkajú široké spektrum miestnych potravín. Uprednostňovanie lokálnych a sezónnych potravín je omnoho lepšie okrem iných dôvodov, aj pre imunitu, resp. na jej podporu. Sezónny jedálny lístok totiž vytvára väzbu medzi ľudským organizmom a okolím a je teda aj základom dobre fungujúcej imunity.

Nielen imunita, ekológia – každý kus ovocia, zeleniny, či iného druhu potravy privezenej ku nám z ďalekých krajín, zanecháva výraznú stopu na životnom prostredí (kamióny, ktoré tento tovar prevážajú, totiž spália tisícky litrov nafty, čo výrazne znečisťuje globálne ovzdušie, o leteckej doprave ani nehovoriac), či alergie sú nosnými dôvodmi, prečo uprednostniť domáce potravinové zdroje. V neposlednom rade ide aj o podporu domácich farmárov a chovateľov. Kupovaním lokálnych potravín totiž dávame prácu ľuďom okolo nás a podporujeme ekonomiku našej krajiny.

Väčšie množstvo nevhodného jedla zaťažuje náš organizmus, čo vedie k častejším ochoreniam. Aby sme neboli chorí a unavení, pomôžu nám sezónne potraviny, ktoré prospejú tráveniu a dodajú potrebné vitamíny a živiny. Sezónne potraviny v správnom období dozrievania sú pre človeka nenahraditeľné poklady.

 

Zdroj:

www.opotravinach.sk

 

 

Vegetariánstvo

woman-vegetable-artVegetariánstvo a jeho formy

Vegetariánstvo je najrozšírenejšou, najznámejšou a zároveň najstaršou formou alternatívnej výživy. Kým niektorí ĺudia sa vegetariánsky stravujú iba isté obdobie svojho života, existujú aj takí, ktorí tento druh výživy dodržiavajú po celý svoj život. Vegetariánstvo je pre nich súčasťou zdravého životného štýlu a vyznávania istých životných hodnôt (striedmosť, abstinencia od alkoholu a fajčenia, cvičenie). V prieskumoch sa zistilo, že vegetariánmi sú najmä mladí ľudia s vyšším vzdelaním, a stretneme sa s ním skôr v mestách ako na vidieku. Podstatou vegetariánstva je preferencia rastlinnej potravy. Vyznávači vegetariánstva odmietajú jesť mäso, prípadne aj ďalšie živočíšne potraviny (z etických, zdravotných, ekologických, filozofických alebo náboženských dôvodov).

Najprísnejšou formou je vegánstvo, ktoré dôsledne odmieta akúkoľvek živočíšnu potravu vrátane mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Frutariáni jedia surové i sušené ovocie, orechy, med a olej. Lakto-vegetariáni k rastlinnej potrave pridávajú mlieko a mliečne výrobky. Neuznávajú konzumáciu mäsa, údenín, rýb a vyhýbajú sa aj vajciam. Lakto-ovo-vegetariáni si k rastlinnej strave doprajú navyše aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Ovo-vegetariáni akceptujú vajcia, nie však mlieko. Semi-vegetariáni odmietajú iba niektoré druhy mäsa – zväčša nekonzumujú červené mäso, kým biele mäso z hydiny a z rýb jedia. Aj medzi nimi však existujú rôzne varianty. V pravom slova zmysle sa však nejedná o vegetariánstvo.

Výskyt vegetariánstva

Výskyt vegetariánstva sa v našej populácii odlišuje vzhľadom na vek, pohlavie, vzdelanie, mesto či vidiek. Nedávno publikovaná práca o alternatívnom stravovaní vysokoškolskej mládeže (Česká republika) priniesla výsledky, podľa ktorých sa semi-vegetariánsky stravuje až 11 percent z oslovených respondentov, kým lakto a lakto-ovo-vegetariánov je spolu 3, 5 percenta. U celého obyvateľstva je odhad vegetariánov 2 percentá. Zaujímavé je zistenie, že takmer 40 percent semivegetariánov sa do tejto skupiny nezaraďuje (neuvedomujú si, že sa stravujú alternatívne). Podľa inej štúdie zo začiatku 90. rokov (Nemecko) sa vegetariánsky v Nemecku stravujú 4 percentá obyvateľstva. Odhaduje sa, že na celom svete je približne 1 miliarda vegetariánov.

Z celkového počtu vegetariánov je viac ako 50 percent lakto-ovo-vegetariánov, kým najmenej početnou skupinou spomedzi nich sú vegáni s výskytom menej ako 10 percent.

Korene vegetarianizmu

Pojem „vegetarián“ pochádza z latinského názvu „vegetare“ (oživiť). Prvé zmienky pochádzajú zo starovekého Grécka (6. storočie p. n. l.), kde sa spolu s vegetariánskou výživou propagovala striedmosť, mravný spôsob života a čistota duše. Verilo sa, že nesmrteľná duša človeka môže ďalej existovať aj v tele rôznych zvierat, preto sa zvieratá nemajú zabíjať pre potravu. Za prvého známeho propagátora vegetariánstva sa pokladá grécky filozof Pytagoras. Etické, zdravotné a ekologické dôvody ostali v popredí vyznávačov vegetariá-nstva dodnes. Vegetariánsky sa stravovali aj mnohé významné osobnosti sveta (Vinci, Gándhí, Eistein a mnohí ďalší).

Pozitíva, výhody a prednosti

Vegetariánska strava má nesporné zdravotné prednosti. Viaceré pozitívne vlastnosti vegetariánstva boli objektívne potvrdené:

  • vegetariánska strava prináša v potrave menej živočíšneho tuku a cholesterolu. Vegánska strava neobsahuje cholesterol vôbec
  • v dôsledku nižšej energetickej hustoty rastlinnej potravy sa spravidla znižuje aj obsah prijímanej energie
  • zvýšeným prísunom rastlinnej potravy a obmedzeným príjmom živočíšnej potravy sa zníži príjem nasýtených mastných kyselín (MK) a, naopak, zvýši sa príjem mono nenasýtených a poly nenasýtených MK
  • podstatne vyšší je príjem rastlinných bioaktívnych látok a vlákniny. O bioaktívnych látkach z rastlinných plodín (fytochemikálie, napr. polyfenoly, karotenoidy, fytoestrogény, vitamíny B, C, E a mnohé ďalšie) je známe, že majú antioxidačné, protizápalové protirakovinové a ďalšie zdraviu prospešné účinky
  • čisto vegetariánska strava má väčšinou aj nižší prísun sodíka

Vegetariánska strava prispieva k prevencii pred obezitou, vysokou koncentráciou tuku a škodlivého cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku. Vyšší príjem bioaktívnych rastlinných látok (fytochemikálií) potláča rast nádorových buniek, vďaka čomu majú vegetariáni nižšie riziko rozličných zhubných nádorov (najčastejšie sa spomína prevencia rakoviny hrubého čreva a konečníka alebo rakovina prsníka a prostaty).

Negatíva, nedostatky a riziká

Nesprávne aplikovaná vegetariánska strava alebo jej príliš prísna forma (vegánstvo) môžu viesť k nedostatočnému príjmu všetkých nevyhnutných živín. Zvlášť ohrozené sú tzv. rizikové skupiny osôb. Za rizikové skupiny sa pokladajú dojčatá, deti a mládež, tehotné a dojčiace ženy, športovci a starší ľudia.

Prvou otvorenou otázkou sú rozdiely v zložení živočíšnej a rastlinnej bielkoviny. Rastlinným bielkovinám je pripisovaná nižšia biologická hodnotu než bielkovinám živočíšneho pôvodu. Niektoré, najmä tzv. esenciálne aminokyseliny sú v rastlinách menej zastúpené (metionín, taurín, lyzín). Správnou kombináciou všetkých rastlinných zdrojov bielkovín (strukoviny, obilniny a ich klíčky, kukurica, zelenina, orechy, jadrá a semená) sa dá dosiahnuť primeraný prísun esenciálnych AK, podobne ako pri zmiešanej strave. U lakto–ovo-vegetariánov, ktorí majú spolu s rastlinnými zdrojmi navyše príjem bielkovín aj z mlieka, mliečnych produktov a z vaječného bielka, býva prísun bielkovín a esenciálnych AK zaručený.

Ďalším rizikovým aspektom prísneho vegetariánskeho stravovania je nedostatočný prísun vápnika. Lakto a lakto-ovo-vegetariánom nehrozí nedostatok vápnika, lebo mlieko ho obsahuje dostatok, navyše v ľahko vstrebateľnej podobe. Vegáni sú však ohrození nedostatkom vápnika. Niektoré látky v rastlinách (fyfáty, šťavelany, vláknina) viažu na seba vápnik, ktorý sa v čreve horšie a menej vstrebáva. Nevstrebaný vápnik potom odchádza stolicou von z tela.

Vegáni majú navyše nižší príjem vitamínu D. Pobytom na slnku a pôsobením UV žiarenia na pokožku sa čiastočne nedostatok vitamínu v potrave kompenzuje. Tvrdí sa, že najviac ohrozené nedostatkom vitamínu D sú deti dojčené matkami – vegánkami, ktorých mlieko ho má veľmi málo.

Problematický môže byť aj prísun biologicky využiteľného železa v rastlinnej potrave. V rastlinnej potrave je železo chemicky prítomné v trojmocnej forme, ktorá sa podstatne ťažšie vstrebáva (iba 1 – 8 percent železa sa z rastlinnej potravy vstrebáva). Vstrebávanie železa z rastlinnej potravy vie však čiastočne zvýšiť vitamín C, ktorého majú vegetariáni spravidla v potrave dostatok. Naproti tomu sa železo z mäsa ľahšie vstrebáva.

U vegetariánov je ohrozený aj príjem mikroživiny – vitamínu B12, ktorý sa až na malé výnimky (kvasnice, Pangamin) nachádza takmer výlučne v živočíšnej potrave. Pripúšťa sa, že u niektorých ľudí sa tento vitamín vytvára v tele pôsobením črevných baktérií, ktorých produkcia chráni vegána pre vznikom tzv. megaloblastickej anémie (pozn. jedna forma chudokrvnosti).

Prísni vegetariáni môžu byť ohrození aj nedostatkom jódu, selénu alebo zinku.

Názory na záver

Väčšina odborníkov na ľudskú výživu si myslí, že mierne formy vegetariánskeho stravovania (semi, lakto, lakto-ovo) dokážu človeku pri starostlivom a pestrom výbere potravín zabezpečiť dostatok všetkých živín bez reálnej hrozby nutričných deficitov. V takomto prípade sú pozitívne aspekty v popredí a vegetariánstvo môže byť jednou formou správnej a zdravej výživy. Napriek tomu ho neodporúčajú rizikovým skupinám ľudí.

Prísna forma „čistého“ vegetariánstva (tzv. vegánizmus) sa spája s rizikami rozličných foriem malnutrície (nedostatok živín v potrave). Pre dlhodobú výživu sa neodporúča a pokladá sa za vyslovene nebezpečný a kontraindikovaný najmä pre dojčatá a deti.

Aj pri vegetariánskom stravovaní sa dá pribrať! Zdravá vegetariánska výživa má byť pestrá a prísun energie primeraný výdaju. Pokiaľ vegetariánstvo skĺzne do prejedania sa pečivom, buchtami, sladkosťami, môže sa aj vegetarián po niekoľkých rokoch „dopracovať k svojej“ obezite!

Delená strava

Dodržiavaním zásad delenej stravy sa človek najčastejšie pýta: Čo môžem jesť s čím? Čo mám zakázané jesť? Označujeme ju za komplexný stravovací systém, ktorého účelom nie je len redukcia hmotnosti, ale aj očistenie a odľahčenie organizmu, regenerácia a rovnováha. Nejedná sa o diétu, ktorá prísne stanovuje podmienky „čo“ by ste mali jesť, jej podstata spočíva v jednoduchom prerozdelení konzumovaných potravín. Takto rozdelené potraviny sa neskôr kombinujú v jedálničku.

Stravu prirodzene členíme na cukry/sacharidy, bielkoviny/proteíny a neutrálne potraviny. Konzumáciou všetkého naraz dochádza k zaťažovaniu organizmu, pretože telo sa nevie rozhodnúť, čo tráviť skôr v akom poradí. Trávenie bielkovín prebieha v kyslom prostredí, zatiaľčo sacharidy potrebujú zásadité prostredie.

Skupiny delenej stravy

Vďaka vytvoreným skupinám sa neprekysľuje žalúdok a uľahčuje sa spracovanie prijatých potravín. Efektívnosť delenej stravy sa dosiahne tak, že v rámci jedného jedla nekombinujeme potraviny z odlišných skupín. Človek logicky zvažuje, čo sa chystá skonzumovať a reguluje obsah podávaných porcií.

 

 

 

 

 

 

 

Sedem dôvodov, prečo je káva prospešná

Sedem dôvodov, prečo je káva prospešná

ikonkaKáva nie je len teplá dávka energie, ale môže mať pre vás aj iné výhody. V posledných rokoch a dekádach sa urobilo mnoho výskumov, ktoré skúmali jej vplyv na zdravie ľudí, a v tomto článku sme schopný predstaviť sedem dôvodov, prečo je káva prospešná.

1. Káva je veľmi prospešná pre zdravie pečene

Pečeň je pre telo životne dôležitý orgán z viacerých dôvodov. Pri moderných neduhoch, ako je priveľa alkoholu či fruktózy, je však zraniteľná. Cirhóza je poslednou fázou jej poškodenia a viaceré štúdie preukázali, že káva dokáže riziko jej vzniku znížiť až o 80 %. Najsilnejšie účinky v tomto smere vidno pri aspoň štyroch šálkach denne. Taktiež o takmer 40 % znižuje možnosť rakoviny pečene.

2. Káva zlepšuje mozgové funkcie

Pitie kávy nezvyšuje len koncentráciu, ale aj bráni poškodeniu neurotransmiterov. Výskumy ukázali, že kofeín obsiahnutý v káve podporuje činnosť mozgu, zlepšuje pamäť, zlepšuje náladu a bojuje proti depresiám. Káva takisto znižuje riziko mŕtvice.

3. Káva znižuje riziko cukrovky

Cukrovka typu 2 je v súčasnosti veľmi rozšírená choroba, ktoré pramení predovšetkým z nevhodného životného štýlu. Káva sa však javí ako dobrý nástroj v boji proti nej. Opakovane bolo potvrdené, že znižuje pravdepodobnosť jej vzniku o 23 až 67 %. Každá ďalšia šálka kávy predstavovala zníženie tejto pravdepodobnosti o 7 %.

4. Káva znižuje riziko rakoviny prostaty

Muži, ktorí sa obávajú rakoviny prostaty by mali káve holdovať. Nová štúdia totiž ukázala, že muži, ktorí ju píjavajú pravidelne, majú až o 60 % nižšiu pravdepodobnosť jej vzniku oproti tým, ktorý ju nepíjavajú vôbec.

5. Káva bojuje proti Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe

Káva vám nepodporuje činnosť mozgu len krátkodobo, ale môže ho chrániť aj v pokročilom veku. Viaceré štúdie zistili, že ľudia, ktorí pravidelne popíjali počas svojho života kávu, mali až o 60 % nižšie riziko vzniku Alzheimerovho ochorenia a demencie. Riziko Parkinsonovej choroby sa v takom prípade znížilo o 32-60% .

6. Káva je bohatá na živiny a antioxidanty

Káva nie je len čierna tekutina, ale obsahuje v sebe aj mnoho živín zo svojich zŕn. Šálka kávy obsahuje 6 % odporúčaného denného príjmu vitamínu B5, 11 % vitamínu B2, 2 % vitamínov B1 a B3, rovnako ako 3 % draslíka a mangánu. Taktiež v nej však nájdeme veľké zastúpenie antioxidantov a v modernej západnej diéte dokonca predstavuje ich najlepší zdroj.

7. Káva spaľuje tuky a podporuje výkonnosť

Káva obsahuje kofeín, ktorý je základnou zložkou viacerých spaľovačov tuku, pretože zvyšuje metabolizmus a podporuje oxidáciu mastných kyselín, čím vedie k chudnutiu. Kofeín taktiež podporuje aj výkonnosť a to vďaka niekoľkým mechanizmom. V dvoch nezávislých analýzach sa prišlo na to, že pri cvičení dokáže výkonnosť jedinca zvýšiť až o 12 percent.